Náhla bolesť chrbta (seknutie): čo robiť

Ak ste to zažili, viete, aké to je. Zohnete sa pri obúvaní, dvíhate niečo zo zeme, otáčate sa v posteli alebo sa postavíte zo stoličky a zrazu prudká bolesť v krížoch, ktorá vás doslova paralyzuje. Dobrá správa je, že vo väčšine prípadov nejde o nič vážne, aj keď to tak môže pôsobiť.

Čo sa vlastne deje, keď nás sekne

Akútna bolesť chrbta často vzniká ako reakcia na podráždenie niektorej zo štruktúr, pričom presný zdroj bolesti, teda jednu konkrétnu „pokazenú“ štruktúru, zvyčajne nevieme určiť. Môže ísť napríklad o medzistavcový disk, väzy, svaly, drobné facetové kĺby chrbtice alebo nervové štruktúry.

Odborne sa tomu hovorí nešpecifická bolesť krížov a tvorí väčšinu prípadov. Tkanivo alebo štruktúra sa stáva senzitívnou (citlivou) a organizmus na to reaguje ochrannými mechanizmami, napríklad zvýšeným svalovým napätím.

Samotná intenzita bolesti nemusí zodpovedať rozsahu poškodenia. Silná bolesť preto automaticky neznamená vážne poškodenie.

Prečo sa chrbát „zasekne“: ochranný svalový spazmus

Možno ste si všimli, že okrem bolesti sa zvyčajne objaví aj stuhnutosť a pocit, že vás telo nepustí ďalej, akoby bol pohyb „zaseknutý“. To nie je chyba, ale ochrana. Telo sa tak snaží obmedziť pohyb, chrániť podráždenú oblasť a vytvoriť podmienky na zahojenie. Často ide o takzvaný ochranný svalový spazmus  (mimovoľné stiahnutie svalu, ktoré sa nedá uvoľniť vôľou).

Zvýšené svalové napätie môže byť súčasťou ochrannej reakcie tela a s ústupom podráždenia sa zvyčajne postupne zmierňuje.

Čo robiť v prvých dňoch po seknutí

Dobrá správa je, že telo si s tým väčšinou poradí samo a bolesť sa zmierni v priebehu niekoľkých dní až týždňov. Ide totiž o stav, ktorý má prirodzenú tendenciu k úprave. Najvhodnejším prístupom je preto relatívny kľud a zároveň zachovanie bežnej aktivity podľa tolerancie.

Dlhodobý pokoj na lôžku sa dnes neodporúča, pretože môže spomaliť zotavenie, vedie k oslabeniu svalov a zvyšuje pocit stuhnutosti.

Lepšia stratégia je „relatívny kľud“. To znamená:

• Doprajte si oddych, keď to telo potrebuje, ale snažte sa postupne fungovať normálne.
• Vyhýbajte sa pohybom, ktoré výrazne zhoršujú bolesť.
• Skúšajte jemné pohyby v tolerancii (napríklad pomalá chôdza po byte).
• Nájdite si polohy, ktoré vám uľavujú (napríklad ľah na chrbte s podloženými nohami).
• Pohybujte sa tak, ako vám to bolesť dovolí.

Krátke prechádzky, bežné denné aktivity (v ľahšej forme) alebo jemné rozhýbanie chrbtice bez tlačenia cez bolesť sú často po ústupe najväčšej bolesti prospešné.

Ak sa stav po niekoľkých dňoch nelepší, má zmysel nechať si chrbát vyšetriť. Pri vstupnom vyšetrení na mieru fyzioterapeut zisťuje, čo bolesť zhoršuje a čo uľavuje, a podľa nálezu navrhne ďalší postup.

Kedy navštíviť lekára

Aj keď je nešpecifická bolesť chrbta väčšinou nezávažná, v niektorých prípadoch je potrebné lekárske vyšetrenie. Lekár stav klinicky zhodnotí a podľa potreby odporučí ďalšie vyšetrenia. Lekára preto určite vyhľadajte v nasledujúcich prípadoch:

• pretrvávajúca bolesť, ktorá sa nezlepšuje alebo dokonca zhoršuje,
• inkontinencia, zadržiavanie moču alebo ťažkosti so začatím močenia,
• poruchy vyprázdňovania čriev,
• poruchy citlivosti v oblasti slabín, hrádze alebo v okolí konečníka,
• nevysvetliteľný úbytok hmotnosti a/alebo predchádzajúca onkologická anamnéza,
• rýchlo sa zhoršujúca bolesť dolných končatín,
• novovzniknutá slabosť dolných končatín,
• perzistujúca nočná bolesť, prípadne bolesť, ktorá neustupuje v pokoji a nemá úľavovú polohu,
• mali ste úraz.

Ak sa vás niektorý z týchto bodov týka, nečakajte na to, či bolesť sama odznie, a kontaktujte lekára.

Ako môže pomôcť fyzioterapia

V úplne akútnej fáze je cieľom najmä zhodnotiť stav, vysvetliť klientovi, čo sa deje, a podporiť bezpečný pohyb podľa tolerancie. Mnoho ľudí má pocit, že treba „niečo rýchlo opraviť“. Lenže v prvých hodinách až dňoch je telo v akútnej fáze, prebiehajú prirodzené hojivé procesy, systém je citlivý a ochranný. Príliš skoré alebo agresívne zásahy nemusia byť potrebné a niekedy ani prospešné.

Aktívnejšia intervencia v podobe fyzioterapie má väčší význam po pár dňoch, ak:

• bolesť a ťažkosti pretrvávajú bez ďalšieho zlepšovania,
• zostáva stuhnutosť alebo spazmus,
• objavuje sa strach z pohybu,
• telo sa „nevie uvoľniť“ späť do normálu,
• rozvíjajú sa ochranné pohybové stereotypy.

Vtedy už fyzioterapeut pomáha špecifickými technikami cielene uvoľniť pretrvávajúce napätie a obnoviť pohyb. Vstupným bodom je individuálne vstupné vyšetrenie na mieru, pri ktorom podľa nálezu navrhneme ďalší postup. Poradíme aj cvičenia na doma, ktoré pomôžu znovuzískaný pohyb nielen udržať, ale aj posilniť, a tým prekonať strach z pohybu a naučiť sa telu znova dôverovať.

Ak sa ťažkosti opakujú alebo pretrvávajú dlhšie, na vstupné vyšetrenie môže nadviazať fyzioterapia alebo individuálne cvičenie podľa nálezu.

Zhrnutie

„Seknutie“ je často dôsledkom dočasne citlivej štruktúry, nie vážneho poškodenia. Moderné výskumy ukazujú, že väčšina akútnej bolesti krížov je nešpecifická a má prirodzenú tendenciu k úprave. Najdôležitejšou súčasťou rehabilitácie je preto edukácia klienta, zachovanie primeranej aktivity a postupný návrat k bežnému fungovaniu, pričom skoré agresívne zásahy nemusia priniesť výrazne lepší efekt než prirodzený priebeh ochorenia. Fyzioterapia má význam najmä po pár dňoch, ak problém pretrváva.

Často kladené otázky

Ako dlho trvá, kým seknutie prejde?

Vo väčšine prípadov sa bolesť výrazne zmierni v priebehu niekoľkých dní až týždňov. Priebeh je individuálny a závisí od toho, ako citlivo telo reaguje a ako rýchlo sa vrátite k bežnému pohybu.

Mám ležať, alebo sa hýbať?

Dlhodobé ležanie sa neodporúča. Vhodnejší je relatívny kľud, teda oddych vtedy, keď to telo potrebuje, a zároveň jemný pohyb v rámci tolerancie bolesti, napríklad krátka chôdza po byte.

Kedy má zmysel objednať sa k fyzioterapeutovi?

Zvyčajne po niekoľkých dňoch, ak bolesť neustupuje, pretrváva stuhnutosť alebo spazmus, prípadne ak sa objavuje strach z pohybu. V úplne akútnej fáze je najdôležitejší relatívny kľud a informácia o tom, čo sa deje.

Znamená silná bolesť, že som si niečo vážne poškodil?

Nie nevyhnutne. Samotná intenzita bolesti nedokáže určiť závažnosť stavu. Dôležité sú aj ďalšie príznaky.