Poranenia kolena: mechanizmus úrazu, príznaky a diagnostika 1/4

Čo sa v kolene deje pri úraze, prečo vzniká opuch a ako prebieha diagnostika z pohľadu lekára aj fyzioterapeuta.

Kolenný kĺb

Kolenný kĺb je jedinečný svojou zložitou štruktúrou a funkciou. Je najväčší a znáša najväčšiu záťaž zo všetkých kĺbov v tele, čo z neho robí častý objekt úrazov. Práve preto dochádza častejšie k poraneniu mäkkých štruktúr než k poškodeniu kostí – teda meniskov a väzov.

Napriek tomu, že ide o typické športové úrazy, tieto poranenia sa zďaleka netýkajú len vrcholových športovcov. Často stačí chvíľka nepozornosti pri manuálnej práci, nešťastná náhoda v zápale hry počas futbalu s priateľmi, alebo nás zradí terén počas behu či turistiky a zranenie je na svete.

V tejto sérii článkov si predstavíme riziká a mechanizmy, ktoré stoja za vznikom týchto poranení. Popíšeme si, ako naše telo na úraz reaguje a ako prebieha diagnostika. Poradíme, čo je vhodné robiť v akútnej fáze krátko po úraze a ako sa čo najlepšie pripraviť na prípadný plánovaný operačný zákrok. Rozoberieme pooperačné obdobie z pohľadu fyzioterapeuta a popíšeme postupy, ktoré v rehabilitácii používame. Články sa zamerajú najmä na poranenie predného skríženého väzu (LCA) a mediálneho, teda vnútorného menisku (MM).

Mechanizmus úrazu, klinický obraz a diagnostika

Poškodenie väzov a meniskov kolena má v traumatológii významné miesto. Väzy sa môžu natiahnuť, natrhnúť alebo pretrhnúť úplne. Predný skrížený väz (LCA) sa najčastejšie trhá úplne, často na podklade opakovaných mikrotráum pri dlhodobom preťažovaní tejto oblasti.

Často sa stretávame s kombinovanými poraneniami viacerých štruktúr súčasne, ako je napr. tzv. nešťastná triáda – poškodenie predného skríženého väzu (LCA), vnútorného postranného väzu (LCM) a menisku (MM).

Základná anatómia kolena

Koleno sa skladá zo štyroch kostí: stehenná kosť, holenná kosť (píšťala), lýtková kosť (ihlica) a jabĺčko. Ich kĺbové plochy pokrýva chrupka. Kĺbová plocha stehennej kosti je výrazne oblá a zakrivená, zatiaľ čo kĺbová plocha na holennej kosti je plochá. Preto túto nerovnomernosť zakrivení vyrovnávajú menisky – polmesiačikovité chrupkovité útvary, ktoré zároveň tlmia nárazy pri skokoch a dopadoch.

V každom kolene sa nachádzajú 2 menisky – mediálny (vnútorný) a laterálny (vonkajší). Väzy ako pasívne stabilizátory plnia dôležitú úlohu pri stabilizácii kolena nielen pri predozadných, ale najmä pri kombinovaných a rotačných pohyboch. Vnútri kolena sa navzájom krížia predný skrížený väz a zadný skrížený väz. Po stranách sa nachádzajú bočné väzy – mediálny kolaterálny väz a laterálny kolaterálny väz. O dynamickú, aktívnu stabilizáciu sa starajú svaly.

Mechanizmus úrazu a rizikové faktory

Menisky a väzy sú veľmi citlivé najmä na valgózne a rotačné zaťaženie. Zvyčajne sa opakujú tieto tri najčastejšie mechanizmy:

• Valgotizácia + extrarotácia – koleno utieklo dovnútra a predkolenie sa vytočilo smerom von
• Hyperextenzia – doskok na nepripravenú dolnú končatinu, pri ktorom sa koleno „podlomí“ dozadu
• Varotizácia + intrarotácia – koleno utieklo smerom von a predkolenie sa vtočilo dovnútra

Medzi rizikové faktory patrí valgózne postavenie kolien, svalové dysbalancie, dyspraxia, pretrénovanie, únava, nedostatočná hydratácia či nízka telesná teplota. Zaujímavé je, že ženy sú na poranenie LCA až niekoľkokrát náchylnejšie než muži v dôsledku hormonálnych vplyvov, ligamentóznej laxicity, menšej svalovej hmoty a anatomických parametrov.

Klinický obraz

Úraz kolena sa najčastejšie ohlási bolesťou a opuchom, ktoré obmedzujú rozsah pohybu. Niekedy sa na končatinu nedá stúpiť ani pri stoji, ani pri chôdzi. Okrem toho sa často objaví zvýšená teplota a začervenanie kolena, čo sú prejavy zápalu.

V prípade opuchu rozlišujeme dve situácie: hemarthros (rýchly veľký opuch krátko po úraze) a posttraumatický zápal kĺbu (menší opuch, ktorý nastupuje neskôr, najčastejšie na druhý deň).

Častým príznakom poškodenia LCA je nestabilita kolena (tzv. giving way fenomén). Pri poškodení menisku sa môže objaviť pichanie v kolene alebo blokovanie pohybu.

Diagnostika po úraze kolena

Diagnostika stojí na dôkladnej anamnéze, funkčnom vyšetrení a zobrazovacích metódach. Po úraze lekár štandardne robí RTG, aby vylúčil zlomeninu. Následne je najspoľahlivejším vyšetrením magnetická rezonancia (MRI), pretože dáva podrobnú informáciu o stave mäkkých tkanív kolena.

Z pohľadu fyzioterapeuta je dôležité komplexné vyšetrenie celého pohybového aparátu (držanie tela, pohybové stereotypy, funkcia chodidla, postavenie panvy, prepojenie na stred tela). Lokálny nález na kolene hodnotíme vždy v kontexte globálnych pohybových vzorov.

Záver 1. časti

Poranenia mäkkých štruktúr kolena môžu mať rôzny klinický obraz, a preto vyžadujú individuálny prístup. Správne pochopenie mechanizmu úrazu a kvalitná diagnostika sú základom úspešnej rehabilitácie.

Často kladené otázky

Mám ísť po úraze kolena najskôr k lekárovi, alebo k fyzioterapeutovi?

Ak je koleno po úraze výrazne opuchnuté, nedá sa na ňom stáť alebo chodiť, prípadne zostáva zablokované v pokrčení, choďte najskôr k lekárovi. Po úraze lekár štandardne robí RTG, aby vylúčil zlomeninu. Ak ide o ľahší úraz bez týchto prejavov, môžete začať u fyzioterapeuta, ktorý koleno funkčne vyšetrí a v prípade potreby vás k lekárovi odošle.

Koleno mi krátko po úraze rýchlo a výrazne opuchlo. Čo to znamená?

Pri opuchu rozlišujeme dve situácie. Rýchly a veľký opuch krátko po úraze (hemarthros) naznačuje závažnejšie poranenie vnútorných štruktúr a patrí k lekárovi. Menší opuch, ktorý nastupuje neskôr, najčastejšie na druhý deň, býva prejavom posttraumatického zápalu kĺbu.

Koleno sa mi po úraze občas podlomí. Je to vážne?

Pocit, že koleno pri chôdzi zrazu povolí alebo ujde do strany, odborne nazývame giving way fenomén. Býva častým príznakom poškodenia predného skríženého väzu. Nedá sa to rozchodiť. Pri opakovanom podlomení odporúčame vyšetrenie, aby sme zistili, ktorá štruktúra koleno oslabuje.