Závraty a točenie hlavy: kedy pomôže fyzioterapia

Rýchle zhrnutie

• Vertigo je pocit točenia alebo pohybu, hoci sa človek ani okolie v skutočnosti nehýbu. Slovom „závraty“ však ľudia často opisujú aj neistotu pri chôdzi, dezorientáciu alebo pocit na odpadnutie — a každý z týchto pocitov smeruje k inej príčine.
• Pri hľadaní príčiny pomáha všímať si štyri veci: aký charakter má pocit, ako dlho trvá, čo ho spúšťa a čo ho sprevádza.
• BPPV patrí medzi najčastejšie príčiny vertiga — vyvoláva krátke, intenzívne točenie pri zmene polohy hlavy, napríklad pri otočení v posteli alebo predklone, ktoré trvá sekundy až desiatky sekúnd. Pri Ménièrovej chorobe trvá záchvat približne 20 minút až 12 hodín, pri vestibulárnej neuritíde hodiny až niekoľko dní.
• Vestibulárna fyzioterapia má svoje miesto pri BPPV, po vestibulárnej neuritíde, pri zníženej funkcii vestibulárneho systému a pri dlhodobej neistote (PPPD). Fyzioterapeut po vyšetrení volí vhodný postup — polohovací manéver alebo cielené cvičenia na rovnováhu, stabilizáciu pohľadu a chôdzu. Pri BPPV býva úľava rýchla, pri ostatných ťažkostiach trvá rehabilitácia niekoľko týždňov.
• Pri náhlej poruche reči, dvojitom videní, slabosti alebo necitlivosti končatín či tváre, náhlej silnej bolesti hlavy alebo neschopnosti stáť a chodiť vyhľadajte okamžite lekársku pomoc.

Vertigo, závrat alebo nestabilita? Čo tým ľudia myslia, keď povedia „točí sa mi hlava“

Pod výrazom „točí sa mi hlava“ môžu ľudia opisovať viacero odlišných pocitov. Aby si odborníci pod jednotlivými pojmami predstavili to isté, Bárány Society v roku 2009 zverejnila štandardizované definície vestibulárnych príznakov. Vychádza z nich aj rozdelenie nižšie.

Vertigo je pocit pohybu alebo točenia, hoci sa človek alebo jeho okolie v skutočnosti nehýbe. Typický je napríklad pocit, že sa s vami točí miestnosť.

Nestabilita znamená skôr neistotu pri státí alebo chôdzi. Človek môže mať pocit, akoby kráčal po mäkkom povrchu, kolísal sa alebo nemal úplnú kontrolu nad rovnováhou.

Závrat môže človek opisovať aj ako dezorientáciu, alebo pocit na odpadnutie bez toho, aby vnímal samotné točenie. Niektorí ľudia zároveň opisujú rozmazávanie alebo nestabilitu obrazu pri pohybe hlavy.

Aké typy závratov existujú a odkiaľ môžu pochádzať?

Závraty, vertigo alebo pocit nestability môžu mať rôzny pôvod. Rovnováha závisí od spolupráce vnútorného ucha, zraku, vnímania polohy tela a mozgu, ktorý tieto informácie neustále spracúva.

Medzi časté skupiny patria:

• Poruchy vnútorného ucha. Patria sem napríklad BPPV, vestibulárna neuritída alebo Ménièrova choroba. Môžu sa prejavovať vertigom, neistotou, nevoľnosťou a pri niektorých diagnózach aj zmenami sluchu.
• Centrálne príčiny. Ťažkosti súvisia s centrálnym nervovým systémom a spracovaním informácií v mozgu.
• Závraty pri vstávaní. Môžu súvisieť napríklad s krátkodobým poklesom krvného tlaku. Ak sa opakujú, obráťte sa na všeobecného lekára.
• Pretrvávajúca neistota / PPPD. Pocit závratu alebo nestability môže pretrvávať aj po odznení pôvodného problému a zhoršovať sa pri pohybe alebo vo vizuálne rušnom prostredí. Vestibulárna rehabilitácia môže byť súčasťou manažmentu týchto ťažkostí.
• Cervikogénne závraty. Krčná chrbtica sa podieľa na vnímaní polohy hlavy a pri bolesti, svalovom napätí alebo dlhodobej dysfunkcii môže prispievať k pocitu neistoty či závratom. Odborník zvažuje cervikogénnu príčinu až po vylúčení ostatných možných príčin.

BPPV: jedna z najčastejších príčin vertiga pri zmene polohy hlavy

BPPV je skratka pre benígne paroxyzmálne polohové vertigo a patrí medzi najčastejšie príčiny vertiga. Vo vnútornom uchu sa nachádzajú drobné kryštáliky. Ak sa uvoľnia a presunú do polkruhového kanálika, mozog pri pohybe hlavy dostáva nepresný signál o pohybe a človek môže mať intenzívny pocit točenia. Záchvat býva intenzívny, ale krátky, často trvá len niekoľko sekúnd až desiatok sekúnd.

Pri BPPV sa vo fyzioterapii využívajú polohovacie manévre (pozri cviky), ktorých cieľom je dostať kryštáliky späť tam, kam patria. Fyzioterapeut najprv otestuje, ktorý kanálik a na ktorej strane sa ťažkosti prejavujú, a až podľa výsledku zvolí vhodný polohovací manéver. Pred vyšetrením preto neskúšajte cviky ani polohovacie manévre podľa videí na internete.

Ako rozlíšiť príčinu závratu podľa prejavov?

Samotný pocit závratu nestačí na určenie jeho príčiny. Pri vyšetrení preto lekár alebo fyzioterapeut zisťuje aj to, ako dlho ťažkosti trvajú, čo ich vyvoláva a aké ďalšie príznaky ich sprevádzajú.

Všímajte si najmä:

• Aký charakter má samotný pocit. Ide o točenie ako na kolotoči alebo o pocit otáčania do jednej strany? Alebo skôr o plávanie, vlnenie, hojdanie či neistotu pod nohami? Odlišný charakter pocitu vedie k odlišnej úvahe o príčine.
• Ako dlho ťažkosti trvajú. Ide o sekundy, minúty, hodiny alebo dni? Krátke epizódy viazané na pohyb hlavy vedú k inej úvahe než závrat, ktorý pretrváva niekoľko hodín alebo dní.
• Čo ich vyvoláva alebo zhoršuje. Otočenie v posteli, zmena polohy hlavy, vstávanie, predklon, chôdza, pohyb hlavy, rušné prostredie alebo vizuálne podnety?
• Čo závraty sprevádza. Objavuje sa nevoľnosť, hučanie v ušiach, zhoršenie sluchu, bolesť hlavy alebo poruchy videnia?

Presný opis ťažkostí pomáha lekárovi aj fyzioterapeutovi lepšie sa zorientovať v možných príčinách. Jednotlivé prejavy sa však môžu prekrývať, preto samotný opis nenahrádza odborné vyšetrenie.

Kedy navštíviť lekára?

Okamžite vyhľadajte lekára, ak sa k závratu pridá čo i len jeden z týchto príznakov:

• porucha reči, prehĺtania alebo náhla zmätenosť,
• dvojité videnie alebo výpadok časti zorného poľa,
• slabosť či necitlivosť ruky, nohy alebo polovice tváre,
• náhla veľmi silná bolesť hlavy, akú nepoznáte,
• neschopnosť stáť alebo prejsť pár krokov,
• závrat po úraze hlavy,
• náhla strata sluchu na jednom uchu.

Ide o stav, ktorý treba riešiť okamžite, nie čakať na termín. Pri opakovaných závratoch bez varovných príznakov sa objednajte k svojmu lekárovi a zároveň si môžete vyhľadať aj vestibulárneho fyzioterapeuta. Fyzioterapeut zhodnotí vaše ťažkosti a podľa vyšetrenia vám odporučí vhodný ďalší postup.

Fyzioterapia pri závratoch: ako prebieha vestibulárna fyzioterapia?

Vestibulárna fyzioterapia využíva podľa nálezu cielené cvičenia a pri BPPV aj polohovacie manévre. Môže zahŕňať tréning stabilizácie pohľadu, rovnováhy a chôdze či postupné privykanie na pohyby a situácie, ktorým sa človek pre závraty začal vyhýbať.

Má svoje miesto pri BPPV, po vestibulárnej neuritíde, pri jednostranne alebo obojstranne zníženej funkcii vestibulárneho systému a pri dlhodobo pretrvávajúcej neistote, napríklad PPPD. Pri vestibulárnej migréne alebo Ménièrovej chorobe môže dopĺňať lekársku starostlivosť.

Úľava pri BPPV býva rýchla. Pri iných vestibulárnych ťažkostiach môže rehabilitácia trvať niekoľko týždňov a príznaky sa môžu v úvodnej fáze pri cvičení mierne zvýrazniť v rámci adaptačného procesu.

V Privilio v Košiciach začíname vstupným vestibulárnym vyšetrením. Fyzioterapeut sa pýta na charakter, trvanie a spúšťače závratov. Následne vyšetrí rovnováhu, chôdzu, pohyby očí a reakcie na zmeny polohy hlavy.

Súčasťou vyšetrenia sú okuliare Insight Pro+, ktoré kamerou zaznamenávajú jemné pohyby očí, ktoré fyzioterapeut voľným okom zachytí len ťažko. Podľa nálezu zvolíme ďalší postup: pri BPPV vhodný polohovací manéver, pri iných ťažkostiach individuálny program cvičení s odporúčaniami na doma.

Príklad z našej praxe

Často sa stretávame aj s tým, že klienti svoje závraty pripisujú krčnej chrbtici. Jeden z prvých podobných prípadov, ktoré sme riešili, bola klientka s nystagmom a typickým vertigom pri zmene polohy hlavy. Po ošetrení sa jej stav ustálil, no po čase sa nystagmus a vertigo opäť objavili. Klientka si myslela, že sa jej problém vrátil kvôli krčnej chrbtici, no išlo o opätovný výskyt BPPV. BPPV sa totiž môže vracať a presne predpovedať, kedy príde ďalší atak, nevieme. Ak sa teda pri zmene polohy hlavy objaví typický nystagmus spolu s krátkym vertigom, príčina je pravdepodobne vo vestibulárnom aparáte, nie v krčnej chrbtici.

Zhrnutie

Závraty nie sú jedna diagnóza a nie sú ani niečo, s čím sa treba zmieriť. Pri rozlíšení typu závratu pomáha sledovať, ako dlho trvá, čo ho spúšťa a čo ho sprevádza. Časť z nich má riešenie, ktoré nespočíva v liekoch, ale v cielenom cvičení a v odborne vykonaných manévroch. Kľúčové je najprv zistiť, čo závraty spôsobuje, a zároveň poznať príznaky, pri ktorých treba okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

Informácie v článku majú vzdelávací charakter a nenahrádzajú individuálne lekárske vyšetrenie. Pri akútnej alebo zhoršujúcej sa bolesti kontaktujte lekára.

Často kladené otázky

Ako dlho trvá vertigo?

Dĺžka vertiga závisí od jeho príčiny. Pri BPPV trvá samotný záchvat zvyčajne len niekoľko sekúnd až desiatok sekúnd, no môže sa opakovane objavovať pri zmene polohy hlavy. Vestibulárna neuritída vyvoláva intenzívne vertigo, ktoré môže trvať hodiny až niekoľko dní, pričom neistota môže pretrvávať ešte niekoľko týždňov. Pri Ménièrovej chorobe trvajú typické záchvaty približne 20 minút až 12 hodín a pri vestibulárnej migréne môžu trvať minúty až hodiny.

Ako sa zbaviť vertiga?

Keďže vertigo má viacero príčin, neexistuje jeden univerzálny spôsob, ako sa ho zbaviť — liečba závisí od príčiny. Pri BPPV môže pomôcť vhodný polohovací manéver, pri poruchách vestibulárneho systému zase vestibulárna fyzioterapia, ktorá využíva cielené cvičenia na stabilizáciu pohľadu, rovnováhu a adaptáciu na pohyb. Najdôležitejšie je preto najskôr určiť príčinu závratov.

Prečo sa mi točí hlava, keď sa otočím v posteli?

Býva to typický prejav BPPV, teda uvoľnených kryštálikov vo vnútornom uchu. Točenie je prudké, ale krátke. Práve tento typ závratu reaguje na fyzioterapiu najrýchlejšie.

Točí sa mi hlava pri vstávaní. Je to to isté?

Nie. Ak pocit prichádza tesne po postavení sa a pripomína skôr ľahkú hlavu než otáčanie, býva za tým krátkodobý pokles tlaku. Patrí to praktickému lekárovi.

Môžu závraty pochádzať z krčnej chrbtice?

Áno, v niektorých prípadoch môžu závraty súvisieť s krčnou chrbticou. Jej dlhodobé preťaženie môže prispievať k pocitu neistoty alebo točeniu hlavy, no cervikogénnu príčinu zvažujeme až po vylúčení ostatných príčin.

Môžem pri závratoch šoférovať?

Kým ťažkosti prichádzajú náhle a neviete, čo ich spustí, za volant nesadajte. Po ich odznení a po konzultácii s lekárom sa k šoférovaniu zvyčajne dá vrátiť.

Súvisiace služby

Vstupné vyšetrenie – vestibulárna fyzioterapia

Vestibulárna fyzioterapia